Ani neviem čo
08.01.2009 20:16:07
Nechcela som o tom písať. Ozaj nie.
Už dávnejšie som si všimla, že fungujem na vytesňovaní spomienok, to je niekedy asi jediná vec, čo ma drží pri živote. Viete, niečo sa stane, vy si chvíľu poplačete alebo sa cítite trápne, a potom sa tvárite, že daná udalosť je absolútna fikcia.
Hmm, prešlo už takmer 5 mesiacov, odkedy sme sa rozišli. Za ten čas som si stihla zabezpečiť ešte jeden rozchod. Som "šikovná", čo?
Si sťastný. Minule som ťa videla s tvojou novou priateľkou. Vyzerá sympaticky a nie je mi ani trochu podobná, čo ma celkom teší, nemám rada mužov, ktorí si zo žien robia akúsi kvázi zbierku, jedna ako druhá. Hm, ani neviem, ako to, že si so mnou vydržal tak dlho, pri mne si nikdy nebol taký šťastný. Ani si sa na mňa tak nepozeral. I keď si myslím, že si ma mal rád. Bola som tvojou srnkou. Milovali sme sa v daždi. Vlastne až ty si ma naučil naozaj si užívať sex so všetkým, čo k tomu patrí. Musím sa priznať, že to mi chýba:)
Nemám pocit, že by som ťa ešte stále ľúbila. Ale určite som ťa niekedy milovala. Zanechal si vo mne dojem, aký akosi nemôžem nájsť u nikoho iného. Ale s určitosťou viem povedať, že ťa nechcem späť.
Delete. Spomienky šup-šup preč. Prosím.
Komentáre
len si tam tie spomienky nechaj