biela.tma

Mám rada pekné oblečenie. Čo je podľa koho pekné, je, samozrejme, diskutabilné. Nie každý by sa nadchol pre staroružové kokteilové šaty v štýle 30. rokov 20. storočia alebo pre šnurovacie topánočky alá Mária Antoinetta. Ja áno. Ale takisto sa nadchnem aj pre farebné kecky či obyčajné tričko s bláznivou potlačou. Celkom v extáze som aj z objavov na babkinom pôjde. Zbožňujem prehrabávať sa v hromadách mierne zatuchnutého oblečenia a slávnostne z nich vyťahovať originálne kúsky z minulého storočia. Ale najviac, najviac ma baví to všetko kombinovať. Náušnice za 1€ so šatami, ktorých cenu by som mamke asi neprezradila, lebo by mi ich zakázala nosiť.  K tomu veľký šál, od neustáleho nosenia zodrané čižmy, a som „ready to go“ . Nedá sa povedať, že by som nemala štýl, dovolím si tvrdiť, že sa nedá povedať ani to, že by som nebola trendy. A to nie som žiadna „fashion victim“, ktorá sa slepo riadi vychytávkami na tú či onú sezónu. Mám rada módne prehliadky a diela známych módnych návrhárov. Žiadne nevlastním. Ani sa veľmi nechystám. Ale nemôžem súhlasiť s názormi väčšiny obyvateľstva, čo sa týka týchto hriešne drahých záležitostí. Jedna časť ich berie ako znak prestíže, toho, že oni si to môžu dovoliť, a tak sa chcú ukázať. Tá druhá, tá ich berie ako nechutne drahé zdrapy látky pozliepané do nenositeľných kreácii. Málokto si však uvedomuje, že v tom môže byť aj niečo viac. Pre mňa je móda umenie. Doslova a dopísmena, modelky predvádzajúce výtvory sú ako chodiace obrazy, plastiky, sochy. Niečo úplne iné, ako nejaké „handry“. Je hriechom ich neobdivovať, nepozrieť sa na ne ináč. Málokto z nás to však robí. Ak aj módu nepovažujeme za niečo povrchné, naše odievanie sa berieme ako nutnú záležitosť a nevidíme to, že časť z toho umenia môžeme nosiť aj sami na sebe. Či už ako drahé dizajnérske kúsky alebo pekne zladené tričko s farebnou potlačou za pár korún. Nie je to také ťažké... Keď ráno budete stáť pred skriňou, skúste si pomyslieť či by nebolo fajn sa z času na čas stať malým umeleckým dielom... ;)